Keď rodné čísla nestačia

Keď rodné čísla nestačia

10. august 2019komentár - Igor Šenkarčin, Cyber STRING

Verejnosť sa prostredníctvom médií v poslednom čase dozvedá o zámere nahradiť rodné čísla, známe aj pod skratkou RČ, inými číslami a kým odborníci z branže a politické reprezentácie vyjadrujú svoje pochybovačné postoje a stanoviská, bežný občan sa len nechápavo pýta, načo čo spoľahlivo funguje desaťročia, má byť nahradené niečím, čo vôbec nedokáže vo svojej predstave obsiahnuť a navyše to má stáť ešte aj veľa peňazí.

Každý akosi rozumie tomu, že RČ mu bolo pridelené pri narodení ako nevyhnutná súčasť jeho osoby, ako nástroj pre možnosť byť občanom štátu, mať garantované práva, byť súčasťou širšieho spoločenstva.
V tradičnom svete papiera bolo RČ nástrojom najmä štátnych úradníkov a spojenie s našou identitou si len málokto uvedomoval, o jej hodnote ani nehovoriac. Všetko sa začalo meniť príchodom internetu, ktorý sa stal súčasťou našej bežnej reality. Mailové účty, prístupy na sociálne siete a elektronické služby postupne prispeli k vnímaniu identity ako zásadnej hodnoty, spojenej priamo s nami, fyzickými osobami.

Štát, zjednodušené pomenovanie sústavy rôznych inštitúcií s jeho zamestnancami, je súčasťou digitálneho priestoru a je nielen vlastníkom najväčšieho rozsahu informácií o svojich občanoch, teda o nás, ale postupne sa stáva aj najväčším poskytovateľom elektronických služieb, často presadzovaných aj zákonnými prostriedkami.

Z pohľadu informatika je rozhodnutie štátu nahradiť RĆ bezvýznamovým identifikátorom možné vnímať najmä ako reakciu na potreby bezpečnejšie riešiť elektronizáciu agend a služieb, ktoré sú mu dané zákonom. Očami občanov by náhrada RČ mala byť krokom k ich ochrane v digitálnom priestore, kde identita a citlivé údaje s ňou spojené sú vo výrazne väčšom ohrození, ako tomu bolo kedykoľvek pred tým, pričom zďaleka nejde len o vek a pohlavie.

Oveľa zložitejšou úlohou je chrániť ostatné údaje o nás, ktorými úrady disponujú. Štát pozná naše majetkové pomery, vie o našom zdravotnom stave, má záznamy v katastri nehnuteľností, disponuje citlivými informáciami v ďalších iných registroch, ktoré o nás v úhrne vytvárajú ucelený profil. Ten je v nepovolaných rukách ľahko zneužiteľný, či už proti občanovi samému, alebo v prípade úniku databázy alebo jej časti, proti celej skupine občanov.

Trend nárastu kriminálnych zločinov v kybernetickom priestore je zjavný a logika veci by teda zámer nahradiť RČ mohla podporiť, avšak zásadná zmena v ponímaní úlohy identifikátorov, samotná zložitosť témy a najmä procesy spojené so zavedením nového systému identifikátorov v prostredí služieb štátnych inštitúcií vyvolávajú rad otázok nad zmyslom ich použitia, najmä ak v celej téme sa akcentuje najmä cena.

Hodnota, dostupnosť a bezpečnosť – to sú tri základné piliere každej služby, výpadok čo i len jedného z nich zmysel služby spochybňuje. Je zrejmé, že navrhovaný systém bezvýznamových identifikátorov má riešiť primárne bezpečnosť. Zároveň, na procesnej a technologickej implementácii konceptu závisí aj dostupnosť služieb. Bezpečnosť a dostupnosť, dva piliere služieb z troch, zjavný argument, že vybrané riešenie musí vykazovať maximálne nároky na kvalitu.
Popritom je tu množstvo ďalších podmienok, napr. súlad s celým radom legislatívnych noriem, vrátane ochrany osobných údajov, cez pohyb a šírenie informácií v cezhraničnom priestore jednotného digitálneho trhu, až po akceptáciu schém spojených s identitou občanov žijúcich v štátoch EÚ. Rodné čísla sme tu mali desiatky rokov, technologickú nezávislosť a stabilitu systému na dlhšie obdobie je určite možné vnímať ako ďalšie kritéria pri výbere riešenia.

 

Každá zložitá téma so sebou prináša niekoľko zásadných otázok a je ťažké hovoriť o tom, ktorá z nich je dôležitejšia. Inak sa bude pýtať občan-laik, inak politik, inak novinár a inak budú svoje otázky formulovať odborníci. Dôležité je ale o nich hovoriť, dať priestor diskusii, aby si v nej každý vedel nájsť relevantné informácie podložené argumentami a faktami. Aby z nej pre odborníkov bolo zrejmé, prečo koncept riešenia z obdobia rokov 2004 – 2010 je pre Slovensko dlhodobo najvhodnejší, i napriek technologickým posunom a dostupnosti nových bezpečnostných riešení. Pre pracovníkov, ktorí so systémami budú pracovať, musí z diskusie jasne vyplynúť, kde sú možnosti a hranice výnimiek a všetkých  zložitostí súvisiacich s migračným modelom prechodu z RČ na nové identifikátory.  A v neposlednom rade pre občanov, pre ktorých diskusia prinesie jasnejší obraz o tom, ako je dôležité chrániť si svoju identitu a čo v digitálnom priestore môže znamenať, keď citlivé údaje o nich sa dostanú do nepovolaných rúk.

Keď už rodné čísla nestačia, je možné mať veľa otázok a možno sa aj spýtať „..a čo to bude stáť?“. Vždy ale platí, že každá debata o cene má zmysel, len kým je minimálne známe, čo sa oceňuje a aké to má mať vlastnosti.
Téma sa týka každého kto žije na území Slovenska a bude aktuálna ešte dlho, minimálne do doby, kým elektronické služby nebudú nahradené niečím principiálne novým. Tá téma si tú diskusiu zaslúži.

---
Igor Šenkarčin, Cyber STRING

Add Comment